Mariku Barancovú poznám z obdobia, kedy sme na Slovensku spúšťali vzdelávanie pedagógov v oblasti antisemitizmu, rasizmu a xenofóbie. Patrila medzi prvé lastovičky, ktoré sa na tomto projekte aktívne podieľali, ako na Slovensku, tak i v zahraničí. Získané vedomosti následne zo svojej vtedajšej pozície šírila medzi pedagógmi i študentmi.
Zároveň sa aktívne zaujímala o ľudskoprávne otázky a neboli jej ľahostajné ani osudy preživších holokaust. S viacerými dodnes udržiava priateľské vzťahy. Podieľa sa na tom, aby sa na obdobie holokaustu nezabudlo. Osobne sa zasadzovala a hľadala podporu aj za presadenie pomenovania verejného priestranstva, ktoré dnes Ružinovčania poznajú, ako “Park Alfréda Wetzlera”. Ten nesie meno po významnom hrdinovi židovského pôvodu, ktorý spolu s Rudolfom Vrbom podali správu o masovom vraždení ľudí v nacistických táboroch Auschwitz a Birkenau.
Marika je zároveň skvelá empatická osobnosť, ktorá dokáže zbližovať ľudí. Spojenie jej profesionality, morálnych hodnôt a spájania ľudí ju v mojich očiach predurčuje na pozíciu, z ktorej môže slúžiť a pomáhať ľuďom kultivovať a zveľaďovať okolie s jej vlastným šarmom a pokorou.
PhDr. Martin Korčok PhD. riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi